北京宴董事长杨秀龙“掌勺”俏江南 几经转手前景不明

O inych vyznamoch vyrazu Architektúra pozri Architektúra (rozli?ovacia stránka).

Antoni Gaudí: Chrám Sv?tej rodiny Sagrada Familia, Barcelona, ?panielsko, rozostavany od roku 1883.

百度 ”“尊重职工主人翁地位，最基本的一条是维护职工合法权益，拖欠农民工工资可不行！”国有重点大型企业监事会主席孙来燕委员直言，应在现实生活中去除各种“不公平不友善”。

Architektúra (lat. architectura, zo starogr. ?ρχιτ?κτων [ark?itékt??n] – ?hlavny stavite?“ ← starogr. ?ρχι- – ?prvy“, ?hlavny“ a starogr. τ?κτων – ?remeselník“, ?stavite?“, ?tesár“) je umenie a veda o navrhovaní a stavbe budov, objektov, stavieb a ich súborov, pam?tníkov, r?znych architektonickych doplnkov.

?	Architektúra je syntetickym ukazovate?om kultúry a civilizácie. Je preva?ne kolektívnym vytvorom, a to umeleckym i technickym, je vyrazom ekonomickych mo?ností a organiza?nych schopností spolo?nosti, vypovedá o materiálnej i ideovej stránke ?ivota svojej doby.	“
– Vojtech Zamarovsky

Po?iatky architektúry

Vykopávky v ?atal H?yük, Turecko, 7. tisícro?ie pred Kr.

Kromlech v Stonehenge, Ve?ká Británia, 3.-2. tisícro?ie pred Kr.

Chufuova pyramída, Egypt, polovica 3. tisícro?ia pred Kr.

Po?iatky dejín architektúry siahajú do chvíle, ke? ?lovek neprihliada len na základné po?iadavky stavby, ale doká?e v jej formovaní odzrkadli? estetické hodnoty, vedome v nej odrá?a pomocou kon?truk?nej skladby zákonitosti prírody alebo jej prostredníctvom vyjadruje svoj duchovny rozmer. Najstar?ie ucelené architektonické celky vznikajú v starovekej Mezopotámii. Stavebnym materiálom sa stáva tehla zo v?adeprítomnej hliny. Vznikajú tu stavby obmedzené stavebnymi prostriedkami s klenbami na malé rozpony, stupňovité pyramídy zvané zikkuraty, z ktorych najznámej?ou sa stala Babylonská ve?a, ako aj v?bec prvé mestá na svete. Najstar?ie nálezy pochádzajú z Jericha v Palestíne a z ?atal H?yüku v Turecku zo 7. tisícro?ia pred Kr. Medzi najstar?ie pozostatky architektúry v Európe patrí kamenny megaliticky kromlech v Stonehenge v Anglicku pribli?ne z obdobia medzi 3. a 2. tisícro?ím pred Kr.

V starovekom Egypte sa vyvíja architrávovy systém podp?r a bremien, kde sú trámy polo?ené na pilieroch. Piliere mali charakteristické hlavice v podobe palmy, papyrusu alebo lotosu, prípadne boli ?liabkované po celej d??ke. Klenby sa takmer nepou?ívali. Tento druh stavieb najv???mi ovplyvnil európsku architektúru, ktorej po?iatky siahajú k egejskej kultúre. Pre staroveky Egypt sú tie? charakteristické monumentálne hrobky v tvare pyramíd.

Európska architektúra

Európska architektúra sa za?ala formova? v okolí Egejského mora, na Kréte v Mykénach ?i Tróji. Nesk?r z nej vznikla architektúra antická, rímska, románska, gotická, renesan?ná, baroková a klasicistická. Najv???í vplyv na Európsku architektúru mala práve antická grécka architektúra, najm? jej klasické obdobie ur?ujúce vyvoj slohov na ?al?ích 20. storo?í. Tieto premeny sa nediali na ?iadnom inom svetadieli.

Antická grécka

Akropolis, Grécko, 5. storo?ie pred Kr.

Táto architektúra vznikala v mestskych ?tátoch v okolí Egejského mora a pretrvávala medzi 10. a 2. storo?ím pred Kr. Bola harmonicky a propor?ne vyvá?ená s bohatou sochárskou a farebnou vyzdobou. Okrem svetskych stavieb sú jej najkraj?ími uká?kami chrámy. Bezpochyby najvyznamnej?ou zachovanou pamiatkou je komplex chrámov Akropolis v Gréckych Aténach, ktory vznikol na vrchole klasického obdobia v 4. a 5. storo?í pred Kr. V architektúre starovekych Grékov sa sformovali tri základné stavebné kánony, rozoznate?né pod?a charakteristického tvaru st?pov, dórsky, iónsky a korintsky.

Antická rímska

Koloseum, Taliansko, druhá polovica 1. storo?ia.

Rímska architektúra v sebe spojila silny vplyv gréckej harmonickej architektúry s technickou vyspelos?ou Etruskov. V?aka novym stavebnym postupom mohli Rimania spoji? st?povy systém s oblúkovym. Ako prví na svete dokázali stava? architektúru s ve?kym vnútornym priestorom v?aka klenbám s ve?kymi rozponmi. Dodnes stojaci Panteón v Ríme z roku 25 pred Kr. má samonosnú kopulu s priemerom 43,5 metra. Rímska architektúra prekvitala a? do piateho storo?ia.

Byzantská

Hagia Sofia, Turecko, prvá polovica 6. storo?ia.

Vo vychodnej ?asti byvalej Rímskej rí?e s centrom v dne?nom Istanbule sa formuje z ranokres?anskej architektúry architektúra byzantská. Datuje sa medzi 6. a? 15. storo?ím. Jej najkraj?ou stavbou je p?vodne kres?ansky chrám, nesk?r me?ita, dnes múzeum, Hagia Sofia v Istanbule. V 9. storo?í sa z nej odvíja ve?komoravská architektúra ako aj stredoveká ruská architektúra. Je pre ňu charakteristická kombinácia centrálneho a pozd??neho typu chrámu s kopulami.

Románska

San Apollinare, Taliansko, prvá polovica 6. storo?ia.

V Európe 6. a? 10. storo?ia sa rozvíja predrománska architektúra, prerastajúca do románskej architektúry patriacej do 11. a? 13. storo?ia. Bola prvym vyraznym slohom stredoveku. Vznikla na p?doryse rozli?nych európskych národov, jej ?írite?mi sa stávajú najm? Francúzsko, Nemecko a Taliansko. Charakterizujú ju masívne tvary, centrálne alebo bazilikálne stavby spo?iatku s plochymi stropmi, nesk?r zaklenutymi krí?ovou klenbou a kopulou. Mohutná kamenná kon?trukcia chrámov sa postupne stáva subtílnej?ou.

Gotická

Dóm sv. Al?bety, Slovensko, 14. storo?ie.

Vo Francúzsku sa v 12. storo?í zrodil prvy zo star?ích slohov nenapodobujúci antické stavby. Bola to gotická architektúra. Jej charakteristickou ?rtou sa stala vertikálna línia, lomeny oblúk a premyslená kon?trukcia kostry chrámu, prená?ajúca hmotnos? stavby pomocou nosnych rebier na vonkaj?ie oporné kon?trukcie. Tym sa steny uvo?nili pre ve?ké okná vná?ajúce do interiéru svetlo. Gotická katedrála sa stáva vrcholom architektonického umenia a zároveň hlbokym duchovnym symbolom. Prejavila sa aj na svetskych stavbách, napríklad hradoch. ?írila sa po celej Európe a? do 16. storo?ia, no v Taliansku nebola nikdy plne prijatá (s jednou doslova ve?kou vynimkou : Milánsky dóm.)

Renesan?ná

Duomo Santa Maria del Fiore, Taliansko, 15. storo?ie (kopula).

Renesan?ná architektúra sa formuje v Talianskej Florencii za?iatkom 15. storo?ia. Navracia sa ku ideálom antického sveta. Vznikajú paláce, zámky a vily. Pre chrámy je charakteristická centrálna dispozícia s kupolou, ktorej najznámej?ou uká?kou je florentsky Duomo Santa Maria del Fiore, vo svojej dobe najv???ia stavba svojho druhu na svete. V?aka talianskym architektom sa ?írila do Uhorska, ?iech, Po?ska a v 16. storo?í do Ruska.

Baroková

Baroková architektúra sa ?íri z Talianska od konca 16. storo?ia. Charakterizuje ju dynamika, krivky, monumentálnos?, pompéznos? a iluzívnos?. Má zlo?ité priestorové kompozície, plasticky prehnuté fasády a sna?í sa uplatni? v?etky umelecké druhy v jednom diele. V polovici 18. storo?ia vyústila do Rokoka.

Klasicistická

Klasicistické obdobie sa op?? navracia ku klasickému umeniu antiky, jeho racionalite a harmónii. Bola podmienená archeologickymi nálezmi Pompejí a Herkulanea. V architektúre sa prelína s vrcholnym obdobím renesancie. V jej kompozícii prevláda symetrické ?lenenie. ?íril sa najm? z Francúzka a Nemecka. Klasicizmu protire?il v 19. storo?í Romantizmus.

Galéria

• 
  Tád?mahal, India, 17. storo?ie.
• 
  Frank Lloyd Wright: Dom nad vodopádom – vila Edgara J. Kaufmanna, Bear Run, Pensylvánia, USA, 1935 – 1939.
• 
  J?rn Utzon: Opera v Sydney, Austrália, 1957 – 1973.

Pozri aj

• Architektonická dispozícia
• Architektonická funkcia
• Architektonická kompozícia
• Architektonická tvorba
• Architektonické ?lánky
• Architektonické sochárstvo
• Architektonické tvaroslovie
• Architektonicky priestor
• Architektonicky sloh
• Kres?anská sakrálna architektúra

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Architektúra

Externé odkazy

Architektonicky portál Umelecky portál

• asb.sk - odborny poh?ad na slovenskú architektúru